„Prichádzam do detského domova Praise Gate v Keni po hodine jazdy z rušných ulíc Nairobi a po nespevnených cestách. Deti s rozžiarenými očami a širokými úsmevmi sa zhromažďujú okolo mňa, aby ma objali. Som okamžite dojatá. Vchádzam za plot a cítim vôňu jedla, ktoré sa pripravuje na obed na otvorenom ohni. O kúsok ďalej visí na šnúrach množstvo oblečenia – je deň prania (v rukách s mydlom), ako mi povedia. Pozývajú ma dnu a ja sa len ťažko snažím zakryť svoj šok z hrôzy, keď vidím, kde tieto deti trávia dni a noci. Tmavý, pochmúrny priestor s pohovkami, ktoré by si u nás nevzal ani človek bez domova. Namiesto podlahy len holá zem. Dva staré stoly, pri ktorých sa deti tiesnia, aby sa mohli učiť a jesť. Prezriem si zvyšok priestoru so stenami z oceľových panelov (taký typ ocele, aký sa používa na ohradenie stavenísk). Staré, preležané matrace natlačené vedľa seba v poschodových posteliach. Žiadny priestor na osobné veci, len pár kusov oblečenia na posteli. Diera v zemi slúži ako toaleta. Žiadna elektrina, žiadna chladnička. Nedokážem si predstaviť, že by som tu strávila čo i len jednu noc, nieto ešte mesiace či roky…
Dozvedám sa, že zachránené deti z ulice sú nadšené, že majú vôbec posteľ a teplé jedlo, o ktoré sa nemusia biť na ulici. Najnovším prírastkom je trojročný chlapček – našli ho, ako sa plazil po ulici a hľadal jedlo pri odpadkoch, bez kohokoľvek, kto by sa oňho postaral. Bol taký podvýživený, že nedokázal stáť na nohách, nevládal chodiť… Teraz ho vidím, ako sa tacká na svojich drobných, chudých nožičkách, celý natešený, že sa môže pohybovať sám… Rozdávam tenisové loptičky, ktoré sa okamžite stávajú hitom popoludnia. Všetky deti sa delia a hrajú sa vonku. Nie je tam žiadny konflikt, nikto sa neháda. Staršie deti sa starajú o mladšie, ako keby boli ich rodičia. Všetci sa delia. Úplne iný svet… Slzy mi stekajú po lícach, keď sledujem túto scénu a vstrebávam všetko, čo vidím…
Moja dcéra Leila navštívila Praise Gate pred dvoma rokmi a vrátila sa s víziou vybudovať pre týchto 80 detí nové, bezpečné útočisko. Už vtedy tam stála kopa tehál a základ nového domu, no výstavba sa zastavila, keď počas covidu vyschli finančné prostriedky. Naším snom bolo tento projekt oživiť a dotiahnuť ho do konca. Posledné dva roky sme ho finančne podporovali a získavali ďalších darcov. Bolo pre mňa neuveriteľné vidieť celú stavbu hotovú a interiér takmer dokončený – a to všetko vďaka peniazom, ktoré sme zo Slovenska poslali prostredníctvom Nadácie Integra.
Na pokrok v novej budove sa so mnou prišli pozrieť aj deti a so šťastím v očiach a širokými úsmevmi mi ukazovali, ako sa zapína svetlo vypínačom, kde budú mať skutočnú kúpeľňu a kde kto bude spať. Je to neuveriteľné – projekt je takmer dokončený a deti sa do tohto bezpečného domova presťahujú už tento rok. Čo ešte chýba, je vonkajšia kuchyňa s otvoreným ohňom (na aký sú v Keni zvyknutí), bezpečný plot okolo pozemku, únikové požiarne schody na oboch stranách budovy a nové poschodové postele s matracmi pre každé dieťa. Práve to ešte deťom bráni v presťahovaní. Verím a dúfam, že v najbližších mesiacoch sa podarí získať dostatok podpory na to, aby sa tento sen stal skutočnosťou.
Som nesmierne vďačná, že môžem tento projekt podporovať a pomáhať mu – vďaka našim klientom, ktorí platia za naše služby, môžeme dávať ďalej. Spoločne meníme životy a zvyšujeme šance na krajšie detstvo a nádejnú budúcnosť detí a tým aj ich krajiny.
Radi by ste sponzorovali posteľ pre dieťa v novom detskom domove? Navštívte https://bit.ly/NaDetskyDomov a podporte tento projekt.“
Miriam Lachová, CEO
Human Dynamic Europe
